Pamiatky

Rotunda sv. Juraja

Pôvodne románska stavba pochádza pravdepodobne z prelomu 12. a 13. storočia (najnovšie sa však uvádza i prvá polovica 11. storočia). V neskorších dobách bola goticky a barokovo prestavaná. Horná časť, spojená s opevnením, plnila obrannú funkciu, spodná časť slúžila ako kaplnka. Z obdobia gotiky sa v interiéri zachovali fragmenty nástenných malieb, zobrazujúce motív z legendy o sv. Jurajovi. Fresky boli v rokoch 1995-1996 reštaurované. V roku 2002 bola v rotunde inštalovaná stála expozícia Záhorského múzea tematicky zameraná práve na predstavenie tejto najstaršej zachovanej stavebnej pamiatky v Skalici.

Františkánsky kostol Sedembolestnej Panny Márie a kláštor

Kostol a kláštor sa začali stavať v roku 1467. Kostol bol vysvätený v roku 1484. Skalický konvent patril k najvýznamnejším v salvatoriánskej provincii. Františkáni v Skalici pôsobili až do roku 1950, kedy boli odtiaľ násilne vysídlení. Po roku 1989 sa o svoj majetok prihlásili v rámci cirkevných reštitúcií. Budovy kostola i kláštora boli v uplynulých storočiach niekoľkokrát prestavované a rozširované. Komplex Františkánskeho kláštora dnes pozostáva z kláštornej budovy (je využívaná čiastočne pre komerčné účely, okresný archív a základnú umeleckú školu), kostola, tzv. rajského dvora (kde bola v nedávnej dobe rekonštruovaná studňa) a veľkej záhrady. Od roku 1993 sa uskutočnila náročná rekonštrukcia priestoru lode kostola. Pri tejto príležitosti tu bola nájdená kamenná doska s neskorogotickým textom - najstarším zachovaným nápisom v Skalici z roku 1488 (v súčasnosti sa nachádza pri vstupe do kostola).

Mestský chudobinec - Štibor

V roku 1431 založil v Skalici vojvoda Ctibor zo Ctiboríc mestský chudobinec. Gotická stavba bola obnovená v roku 1640 a upravená v 2. polovici 19. storočia. V pivničných priestoroch sa zachovali pôvodné valené kamenné klenby. Prízemie a prestavaná kaplnka sv. Alžbety sú zaklenuté neskororenesančnými krížovými klenbami. Stavba si dodnes uchovala sociálnu funkciu a slúži ako Mestské centrum sociálnych služieb pre viacero organizácií so zameraním na sociálnu činnosť a pre seniorov.

Farský kostol sv. Michala Archanjela

S jeho výstavbou sa začalo pravdepodobne po roku 1372, ale nie je vylúčené, že na základoch staršej stavby. Pôvodne jednoloďový kostol bol v období neskorej gotiky (1450-1470) prestavaný na trojloďovú baziliku. Kostol viackrát vyhorel, bol prestavovaný a opravovaný. Pôvodnú stavbu doplnila charakteristická mohutná veža s neskororenesančnou arkádou, bočné lode zaklenuli barokovými krížovými klenbami a hlavnú loď valenými klenbami a lunetami. Bohatý interiér, oltárna architektúra a výzdoba pochádza prevažne zo 17. a 18. storočia. Oltárny obraz je od viedenského maliara Františka Antona Maulbertscha. V kostole pozornosť upútajú svojou drevorezbou lavice z prvej polovice 18. storočia, dve intarzované spovednice, secesný luster, 9 bočných cechových oltárov. Kostol je dominantou netradičného trojuholníkového námestia.

Karner sv. Anny

Neodmysliteľnou súčasťou námestia je popri farskom kostole i karner sv. Anny – pôvodne gotická, oktogonálna stavba so štvorcovou apsidou. Postavili ju koncom 14. storočia. Gotický pôvod prezrádza ostenie pôvodného vstupu a pultové oporné piliere na nárožiach. Barokové úpravy – okná, vstupný portál a zaklenutie kupolou, pochádzajú zo 17. a 18. storočia.

Kostol Najsvätejšej Trojice a kláštor milosrdných bratov

V polovici 17. storočia bol na Potočnej ulici vybudovaný pôvodne evanjelický kostol, ktorý ešte v tom istom storočí prešiel do rúk rádu jezuitov. V roku 1700 ho osídlili karmelitáni, ktorí postavili kláštor a založili lekáreň (1711). Karmelitánov po zlikvidovaní ich rehole koncom 18. storočia vystriedali milosrdní bratia. Kláštor v minulosti slúžil ako lazaret, sanatórium a tiež školským potrebám. Milosrdní bratia tu pôsobili až do roku 1950. Ošetrovali chorých a opustených, vo svojej lekárni poskytovali chorým lieky. Ich obetavé služby boli cenné hlavne v období vojen a epidémií.

Jezuitský kostol sv. Františka Xaverského


Jezuiti prišli do Skalice začiatkom 60. rokov 17. storočia. Svoj kostol a kláštor si postavili v rokoch 1693-1724 a pôsobili tu až do zlikvidovania rehole v roku 1773. Koncom 18. storočia kostol spolu s kláštorom prevzali paulíni, ktorí ho užívali len krátko a po ich odchode bol opustený. Z umelecky hodnotnej výzdoby kostola sa zachovala architektúra a štuková výzdoba hlavného oltára, časť fresiek v bočnej kaplnke Panny Márie, kde sa nachádza vchod do krýpt a oltárny obraz (v nedávnej dobe bol reštaurovaný; patrí k najväčším na Slovensku). Zvláštnosťou kostola je vynikajúca akustika jeho interiéru.

Evanjelický a.v. kostol

Tolerančný klasicistický kostol s prvkami neskorého baroka bol postavený v rokoch 1796-1797. V roku 1938 bola k nemu pristavená veža podľa projektu arch. D. Jurkoviča s nápisom „Pamiatke Komenského 1650“ (rok jeho pobytu v Skalici). V priľahlom parčíku možno vidieť bustu J. A. Komenského, ktorá bola pôvodne umiestnená pred gymnáziom. Interiér kostola má klasicistickú drevenú výzdobu.

Kostol sv. Pavla Pustovníka a paulínsky kláštor

Neskorobarokový komplex postavili príslušníci rádu sv. Pavla Pustovníka v rokoch 1715 - 1725. Kostol sa v súčasnosti nevyužíva na cirkevné účely, kláštor je v súkromnej držbe. Mobiliár lode kostola je neskorobarokový a pochádza z 1. polovice 18. storočia.

Dom kultúry (Katolícky kruh)

Secesná budova tzv. Slovenského domu patrí medzi najzaujímavejšie stavby v meste. Dodnes sa zachovala v pôvodnom stave. Pri zrode myšlienky jeho výstavby stál skalický rodák, lekár, národovec MUDr. Pavel Blaho. Projekt spracoval národný umelec architekt Dušan Jurkovič, ktorý sa inšpiroval ľudovým staviteľstvom. „Kruh“ bol slávnostne otvorený v r. 1905. Niekoľko miestností v ňom bolo určených pre národopisné zbierky dr. Blahu, ktoré sa stali základom k vytvoreniu regionálneho múzea. Charakter fasády dopĺňa mozaiková dekorácia s motívmi kresieb od Mikoláša Aleša. Steny a oponu veľkej divadelnej sály zdobia maľby s figurálnou tematikou od Jozefa Úprku a Antoša Frolku. Dodnes sa tu sústreďuje kultúrny život. V časti prvého poschodia sa nachádza stála expozícia Záhorského múzea a galéria Júliusa Koreszku.

Mestská knižnica (Gvadányiho kúria)

Jeden zo zachovalých meštianskych domov, pomenovaný podľa maďarského básnika a vojaka Józsefa Gvadányiho, ktorý tu žil v rokoch 1783 - 1801. Je typom redukovaného mestského paláca, ktorý vznikol spojením dvoch stredovekých domov. Renesančný objekt bol barokovo upravený v polovici 18. storočia. V súčasnosti sa v jeho priestoroch nachádza Mestská knižnica.

Kostolík sv. Františka Xaverského

Pochádza z roku 1714. Obyvatelia mesta ho postavili na pamiatku zažehnania morovej epidémie v roku 1710.

Kostolík sv. Urbana

Za mestom na okraji vinohradníckej oblasti stojí od 18. storočia kostolík, zasvätený sv. Urbanovi - patrónovi vinohradníkov.

Radnica

Pôvodne neskororenesančná budova, barokovo prestavaná v 18. storočí. Klasicistická oprava fasády v 19. storočí dala objektu dnešnú podobu. Od konca 18. storočia je budova sídlom mestskej správy. V roku 1918, kedy sa rozpadol Rakúsko-Uhorský systém a vznikla ČSR, tu krátko sídlila Dočasná vláda pre Slovensko. Túto skutočnosť pripomína pamätná tabuľa na priečelí stavby. V roku 1995 bola k pôvodnej radnici pristavaná prístavba (ohodnotená ako Stavba roka), ktorá je s pôvodnou budovou prepojená.

Kalvária

Klasicistickú kalváriu, vybudovanú na vyvýšenine v severnej časti mesta, vysvätil arcibiskup Alexander Rudnay v roku 1823. Okolo kamenného kríža so sochami sv. Márie a sv. Jána sa nachádzajú kaplnky s výjavmi z Krížovej cesty.

Mestské hradby

Po povýšení Skalice na slobodné kráľovské mesto sa začalo s budovaním mestských hradieb. Dokončili ich okolo roku 1435 a neskôr ich viac ráz obnovovali a prestavovali. Od 18. storočia, kedy opevnenie postupne strácalo význam, chátralo a na mnohých miestach bolo zničené. Z vyše dvojkilometrového prstenca sa dodnes zachovalo niekoľko úsekov opevnenia v pôvodnej výške (viac ako 8 m). Kamenný múr široký asi 180 cm bol zakončený ochodzou a cimburím so štrbinovými strieľňami. Zo štyroch brán v opevnení najväčší význam mali Holíčska a Strážnická, ktorými prechádzala stredoveká obchodná cesta.

Mlyn bratov Pilárikových


Mlynov bolo v Skalici vždy veľa. Predovšetkým to boli mlyny vodné, ktorých bolo niekoľko rozosiatych na potokoch pretekajúcich chotárom mesta. Okrem toho tu bol i veterný mlyn nad mestom smerom k obci Sudoměřice, ktorému Skaličania nepovedia inak ako „Povjetrňák“ (dnes už neexistuje).
Jeden z vodných mlynov kúpili v 20-tych rokoch 20. storočia bratia Pilárikovci. Žiadosť o prestavbu starého menšieho mlyna a plány na novostavbu podali bratia 22. februára 1927 a 10. marca získali stavebné povolenie. Starý mlyn bol zbúraný a nový moderný trojposchodový na elektrický pohon bol postavený v tak rekordne krátkom čase, že už 7. augusta 1927 požiadali Pilárikovci okresný úrad o schválenie novostavby. Mlyn potom desaťročia slúžil Skaličanom i okolitým obciam až do roku 1962, kedy bol definitívne zatvorený
Mesto Skalica sa rozhodlo mlyn kúpiť. Pamiatka bola kompletne bol vyčistená, opravená časť náhonu, inštalovaná expozícia poľnohospodárskeho náradia a strojov a od roku 2005 sprístupnená verejnosti. Popri množstve sakrálnych pamiatok v Skalici je mlyn ukážkou technickej pamiatky s unikátne kompaktne a veľmi dobre zachovaným zariadením.

Mittákovský dom

Vznikol renesančnou prestavbou dvoch starších domov v 1. tretine 17. storočia. Neorenesančnú podobu získal na prelome 19. a 20. storočia. Dnes je sídlom Záhorského múzea.

 

Tvorba web stránok zdarma Webnode